Listopad 2011

Anotherworld 4

24. listopadu 2011 v 20:01 | Hann |  Anotherworld - poviedka *-*

Anotherworld 4

Pohlad 19 ročného neznámeho chlapca , vyzeral byť ešte chladnejší , ako keď sme ho pred troma minutami prekvapili nečakanou návštevou. " Ideme z veľkej dialky , zo Sparklinghillu . " odpovedala som . "Som Kai , poďte za mnou. Totot je moja sestra Marry . " ukázal rukou smerom k nej , nato Marry obrátila špičky nôh bokom k sebe a zapozerala sa do zeme . Jej dlhé čierne vlasy , jej dokonalo zakryli tvár , čo bolo zrejme aj jej zámerom . " Ďakujeme , ja som Kira a toto je Sarry . " Kira mi venovala predstavovací pohlad . " Sarry je človek , takže sa neopováž na ňu útočiť , inak ťa zabyjem . " Venovala mu neúprimný úsmev . " Ja vás zoberem k sebe a ty mi zato začneš vyčítať , nech ma nenapadne ju zabyť ?! " začal sa smiať . ô Ja ťa len upozorňujem . " vyzývavo sa naňho usmiala . " Ako ste sa stali vyhnancami ? " vykĺzlo mi to a mihnutím oka mi bolo lútp , že sa sa vôbec ozvala . Kai sklonil hlavu a úsmev mu zmizol z tváre . Marry sa otočila , aby zakryla smútok a rozpaky , ktoré som v nich vyvolala . " Zabil som svojich rodičov . " prehlásil chladne . Zmrazilo ma . Zlakla som sa a svoj strach som nedokázala skryť . " To je v poriadku . Je normálne , ale urobil som to , čo bolo nutné . Chceli zapredať Marry ľuďom , ktorý by ju týrali . A to en preto , aby mali peniaze . To som nezniesol . Pýtal som sa ich , ako môžu ... ako môžu vôbec myslieť na niečo také . Začalo im to liezť na nervy a chceli ma zabyť . " Kai si odhrnul vrch mikiny , ktorý mal zhužvaný na krku . Mal tam obrovskú jazvu a ešte niekoľko menších . " Dýku , ktorou mi podrezali hrdlo , som ešte pred stratou vedomia stihol obrátiť na otca . Mama chcela utieť , ale to by som vživote nedopustil . Začalo sa mi zahmlievať pred očami a rana na krku ma príšerne štípala . Bol som celý od krvi , ktorá neprestávala tiecť , pomali som sa začal dusiť a kašlať , ale dýku som hodil smerom k mame , trafil som . Cítil som to . V tej chvíli som necítil súcit k tomu , že to boli moji rodičia , chceli ma zabyť . Bolo to príšerné , Marry sa na to celé pozerala zpoza skrine . Bol som znechutený sám zo seba a z nich tiež . Marry od toho dňa nerozpráva ani slovo , myslím si , že je to šok , bojí sa .. stále ... ešte stále sa bojí . " Kire stekali slzy po lícach a nebola schopná nič povedať . " To nevadí , už sme sa s tým zmierili , že Marry ? " otázka bola zároveň aj odpoveďou pre Kiru . Marry prikívla a pokúsila sa o symbolický úsmev. Dom bol pomerne nezariadený . V strede izby sedačka a sklenený stôl , žiadna kuchyňa , mykrovlnka a dress , to boli jediné veci čo sa na drevenom stole v miestnoti nacházdalo . V ďalšj izbe bola jedna dvojpostel a dva drevené nočné stolíky . Na stene sa týčila pečať , v ktorej boli zapychnuté všelijaké dýky , nožnice a jeden šíp . "Vy ste pravý démoni , že ? " spýtala sa Kira . Kai pozdvyhol doteraz sklonenú hlavu a pozrel sa na ňu sýto zelenými očami , ktoré mi trochu pripomínali mačacie . " Boli sme . " prikývol a urobil " chmm " bolo to niečo medzi smiechom a pohrdavým tónom . " Stále ste . démoni , pravý démoni , čo sa stali vyhnancami za niečo ako toto , sú pre mňa stále vznešený démoni . Nemáte prečo žiť v takejto drevenej chate , v ktorej mám pocit , že keď došlapnem na parketu silnejšie preborí sa mi noha medzi hlinu ! A čo ostatný démoni ? To sú taký "svätý" , že nič nikdy neurobili ?! Ak sú taký dokonalý , tak nech idú medzi anjelov ! " vytočila som sa až moc . Zalievala ma zlosť . " Tak ďakujeme . Keby si presvedčia Lorda , možno budeme môcť zase dýchť aj normálny nezhnitý vzduch v meste démonov . " povedal s posmechom v hlase , a hneď nato mi venoval úsmev , ktorý hovoril " ale aj tak ďakujem " . Lord , bol vládca všetkých démonov , je hnusný a všetko obracia len vo svoj prospech . Len málokdo sa k nemu môže priblížiť . Keď sa ho naposledy niekto pokúsil zabyť , Lord mu odlomil krídla podrezal hrdlo a nechal ďalej žiť v bolesti a utrpení . Každý by radšej umrel , ako keby mu mal niekto zlomiť krídla . Je to neznesitelná boleť sto krát horšia ako smrť . Lord je vždy niekde inde , nikdy neurčito kde . Má okolo 300 rokov a doteraz ho nikto nedokázal zabyť . Prežil niekoľko ludských generácii . V tom Kira povedala : "Kai , koľko už žiješ ? " prečítala mi myšlienky ... ako vždy . Vrazila som do nej lakťom s vyčítavým Kira ! , ale zároveň som sa aj zasmiala . " Mám 203 rokov a Marry 162 rokov . " Kira ostala napružená a zapozerala sa medzi Kaia a Marry . " Kai , Marry ... ja vám pomôžem dostať sa s5 do sveta démonov ! Neznesiem ,že žijete tu . " povzbudivo sa usmiala a pozrela sa na mňa . " A ty pôjdeš s nami . " usmiala sa na mňa ešte sebaistejšie . " Nikdy nás nepríjmu , máme prekliatie , to vycítia ... " povedal Kai . " Nie , nevycítia . " pozrela som sa naňho a povzbudivo som sa usmiala . Cítila som , že sa blíži niečo velké , niečo , čo nikdy v živote žiadny človek nezažil ...
Pokračovanie nabudúce ;)
brown.eye ^^

So , my favorite book character :D

21. listopadu 2011 v 15:05 | brown.eye |  Ostatné ^^

So , my favorite book character :D

Na úvod , knihy čítam velmi rada . Zameriavam sa na fantasy knihy , ale to neznamená , že čítam kinhy o drakoch a týchto veciach :D . Práve naopak , mám rada kinhy , ktoré sú "únik z reality " a tak trochu dobrodružné .Keď sme išli na dovolenku , aby sa môj brat na pláži nenudil , tak mu mama kúpila knihu z názvom HVOZD . Kniha mala dokonalé ilustrácie a bola písaná tak , že ju nedokázal prestať čítať . Ja som sa na plíži pochopitelne nudila , lebo samej sa mi do vody nechcelo a opalovať sa 4 hodiny ako moja mama , tak to je pre mňa peklo XD. Ale moc odbáčam...
Minulý rok , som nemala vôbec čo čítať a na tú kinhu som už dávno zabudla . Spýtala som sa brata : " Prosimťa , viem , že moc knihy nečítaš , ale nevieš mi dáku poradiť ? Hocijakú fantasy . " Brat sa otočil a vytiahol z police knihu z trochu zvlneními krajmi , od vtedy , čo sme boli pri mori . Hneď som si spomenula , čo je to za knihu , a nechápala som , ako som na ňu mohla zabudnúť . " Táto kniha , je fakt dobrá , a má velmi pekné ilustrácie . " ( Ilustrácie tolko spomíname s bratom preto , lebo on je na umeleckej škole a ja chcem ísť tiež : ) . Poďakovala som mu , otvorila som knihu , zbehla som si po flašu ice-tea , a pustila som sa do čítania.
Takže takto som prišla k najlepšej knihe , akú poznám a hlavnou postavou tej knihy je Snítek . ( V slovenskom preklade sa to nedalo čítať , pardon slovaci XD ) .
Kniha : Cesta za tajemný HVOZD , má 6 pokračovaní , a žiadne z nich ma neprestalo baviť :)
Moja oblúbená postava : Snítek
Celý názov zbierky : Kroniky Světakraje

Odomňa všetko , rozhodne odporúčam túto knihu prečítať :))





Anotherworld 1

20. listopadu 2011 v 16:39 | Hann |  Anotherworld - poviedka *-*

Zabudnutý svet

Stála tam , hnedé vlasy jej vialy vo vetre spolu z plášťom , ktorá mala na sebe . Jej čierne krídla vytvorili okolo nej "ochranný obal" a hneď sekundu nato vzlietla ani som nestihola spozorovať ako . Áno , démoni v Sparklinghill boli bežný , ale nikdy som nevidela takého démona čo by sa tak hrozne nezaujímal o okolie. S miernou závisťou pozorujem tých , čo mali to šťastie stať sa démonmi. Závidím im pocit lietať , ich obrovské rozlahlé čierne krídla . Démoni sa pokladajú za špinu , preto ludí , ktorý sa nimi chcú stať , alebo sa stali odsudzujú a opovrhujú nimy . Nemyslím si , že je to dobré , je to hnusné . čo oni za to môžu , keď nimi raz sú tak už sa späť nepremenia a pravý démoni už vôbec . Bývam v malom dome hore na kopci . Tráva je tu šedá od nálady , ktorá v Sparklinghille je . Ak sa väčšina ludí cíti dobre , tráva je zelená a normálna , ak nie, tak tráva vzduch a všetko je do šedých tónov. V zime je to celkom sranda , ak sa niekto moc hnevá alebo ho prepadá extrémny smútok , biely sneh sa sfarbí na čierno . ZA to tiež môžu démoni , ich nálady a pocity ovplyvňujú počasie a farby tejto dediny. Už viem ako to spravím , vyhliadnem si to démonské dievča a spýtam sa ho , ako by sa dalo premeniť na démona .
Druhé ráno som sa postavila na vrch nášho kopcu , ktorý ukončovala ,niekedy krásna zelená lúka , alebo ten koniec kopca vyzeral vďaka šedej tráve a nebu ako úplný koniec sveta. Naše mesto bolo totiž postavené na dvoch velkých kopcoch . Z týchto kopcov sa dalo 4 hodiny zliezať dole , alebo sa dali "preletieť" . Preto sme sa moc z domov nehýbali. Nič nové sa nedialo a každý bol stále len doma. Naša dedina na kopci je zabudnutá a dosť deprimujúca. S jedlom tu býva často menší problém , nie je tu obchod ani nič také , žijeme v zabudnutej fáze života . e to tu samý volný priestor a pod našimi kopcami už len malá plošina , ukončená koreňmi prehnitých stromov . Jazero je tu lejn jedno , ale nedá sa v ňom kúpať ani z neho piť . Je otrávené , premiešané čiernou vodou . Už 15 000 rokov tu nebola zelená tráva , a už ani nebude. Vďaka vojne , ktorá sa pred 7 rokmi stala. Démoni a ľudia sa nevedeli dohodnúť kto bude kde . Ľudia začali démonov odsudzovať ... vtedy sme mi ľudia urobili obrovskú chybu . Démoni sa nahnevali , vyzabíjali všetkých ľudí čo tu vtedy boli a len tá mála ktorá prežila mala dovolené tu ostať . Vtedy sa naša zem dostala do zabudnutia . Niesme na planéte, niesme vo vesmíre ,niesme nikde . Po takom čase , si na seba ludia a démoni zvikli. Ale , čo je to čas ? .... čas v tomto svete , nehrá žiadnu rolu...
Pokračovanie nabudúce... :)

Anotherworld 2

20. listopadu 2011 v 16:37 | Hann |  Anotherworld - poviedka *-*
Presne ako som si myslela . Stála tam a chystala sa naodlet ako zvyčajne. " Počkaj ! " zakryčala som na ňu . Ale ako ma uvidela , v jednom momente podla už preč. Rozhodla som sa , že ak chcem vedieť ako sa stať démonom a spoznať ju lepšie , tak si tu na ňu počkám , nech to je akokolvek dlho . Čakala som tam už nejmenej 2 hodiny , a stále neprichádzala . Lahla somsi na trávu a pozorovala , šedú oblohu . Zaspala som . Niečo ma šteklilo na tváry , tak som mávla rukou lebo som si myslela , že mám na tvráry muchu alebo dáky iný hmyz . Nahmatrala som niečo ako vlasy . Zlakla som sa a rýchlo otvorila oči . Zrazu som si vymieňala pohlad s tým démonským dievčaťom . Nič som nerobila aby náhodou neušla ako vždy .... poo chvíle sa ma spýtala : " Prečo tu ležíš ? " ... bolo mi blbé povedať jej , že som tu celý čas čakala na ňu a tak som povedala , že sa sem chodím pozerať na oblohu , čo bola čiastočne pravda . Mala som nutkanie spýtať sa jej ako sa volá , ale predbehla ma . " Som Kira . " Vyzeralo to , že ani nečaká odpoveď . Ale ja som proste mala chuť sa jej predstaviť . " Som Sarina-Sarry " . Prikívla na znak pochopenia . BEz slov mi podala ruku a kývla hlavou . Chápala som ju . Bolo to ako malá výmena myšlienok . Prišli sme na okraj kopca . " Chyť sa ma pevne " povedala rozhodným hlasom a pohlad obrátila kamsi do neznáma . Chytila ma okolo brucha a ja som sa pevne chytila jej rúk , kroté moje brucho obkolesovali. Jedným rýchlym pohybom sa odrazila od zeme a vzlietli sme lahkým ladným pohybom . " Ty chceš mať krídla , že ? " spýtala sa ma bez toho aby o tom niečo vedela . " Odkial to vieš ? Nikdy somn to nikomu nehovorila..." "Sarry , ja viem všetko . Nečítam myšlienky ja ich cítim . Nikdy neviem príčinu myšlienok ani ich zmysel , či sú zlé alebo dobré ... viem len jednotlivú myšlienku..." " Kira, môžem sa ťa niečo spýtať ? " spýtala som sa jej ale trochu som sa bála , lebo som sa išla pýtať na hálivú vec . " Si pravý alebo druhotný démon ? " Nachvýlu sme sa vo vzduchu zapotácali , no hneď na to sme sa vrátili s5 na bývalú pozíciu. " Neviem..." odpovedala tychím trochu lútostným no cesto rozhodným tónom . NO chvílu na to spustila : " Nepamätám si svoju minulosť . Som niečo ako stratený démon...neviem kolko už žijem , či mám niaku rodinu , či som vyhnanec alebo druhotný démon...isté je , že sa mi vyhýbajú aj démoni aj ľudia . Nikto o mne nič nevie ... raz som stretla jednéhopustovníka , bol zahalený čiernym plášťom bolo mu vidieť iba kúsok jeho bielej tváre a krvavo červeného oka . Vniesol my do hlavy myšlienku , ktorá bola sformulovaná ako odkaz : " Kira , nikto o nej nič nevie , len málo kto ju videl naživo , je to pravý émon , druhotný alebo vyhnanec ? Hovorí sa , že nemá nikoho ... ale ja viem všetko , všetko na čo si len zmyslíš . Si opustená , nemáš kde byť a tak sa len premávaš po svete s kamenným výrazom , zabíjaš pre svoju minulosť o ktorej nič nevieš . Si skoro ako ja ... s tým rozdielom , že máš meno . Ja som prízrak , niesom nikde a nikdy . Ale cesto mám jednu tajnú stránku , mám minulosť . Na svete je niekto kto je ti velmi blízky , nemôžem ti povedať meno , pohlavie , vek ani či je to pravý démon, druhotný alebo vyhnanec . Isté je len to , že je to démon a je spojený s tvojou minulosťou .... pämataj si to ." " Ke´D okolo mňa prešiel , stratila som vedomie.... cítila som sa , ako keby zo mňa vysal všetku moju energiu ... Sarry , pomôž mi hladať toho človeka , bohužial neviem ako sa premeniť na démona ale môžme to zistiť od toho pustovníka. Pomôž mi nájsť toho človeka čo je mi tak blízky a ja ti pomôžem nájsť pustovníka ... tak čo pomôžeš mi ? " " Rátaj so mnou . "
Pokračovanie nabudúce :) ...

Anotherworld 3

20. listopadu 2011 v 16:36 | Hann |  Anotherworld - poviedka *-*
Bola tma a obloha ostávala stále čierna . Tráva šedla s neuveritelnou rýchlosťou a nabrala mŕtvy modrastý odtieň. Mne to nevadilo , po toľkých rokoch som si už zvykla . Keď sa Kira zobudila, roztvorila krídla, ktoré popraskali, ako keď si starý človek naťahuje hrbticu. Oči mala sýto zelené a jej vlasy , boli mierne rozstrapatené. Minulú noc sme spali v lese medzi stromami , no toto miesto kam ma priviedla mi pripoadalo úplne iné . Bol to okraj lesa , ktorý potok delil od druhej polky lesa . Voda bola červená ako krv a tráva okolo bola síto čierna . Šedý vzduch bol dusivý . Chystala sa búrka. " Kam pôjdeme , aby sme úplne nezmokli ? " spýtala som sa . " Dažďu sa moc nevyhneme , ale môžeme ho predbehnúť . " Nechápavo som sa na Kiru pozrela . Ako sa dá predbehnúť dážď ?! Nedalo mi to a spýtala som sa . " Pôjdeme k vyhnancom. Tý majú aspoň malé domy , možno nás tam nachvílu nechajú ... aspoň kím prestane dážď... " pritýchto slovách ma zmrazilo . "K vyhnancom ?! Veď sú vyhnancami preto , lebo sa stali druhotními démonmi , len aby sa mohli pomstiť , tým ktorý ublížili im ... "
" NEmáš úplnú pravdu . Niekto sa stal vyhnancom z vlastnej vôle , ale niekto sa ním narodil , alebo bol prinútený sa ním stať. NIe všetci vyhnanci sú zlý , to si pamätaj ! " Leteli sme k vyhnancom . Mala som teplo v nohách a prichádzalo mi zle od stresu . Bála som sa , ako zareagujú.Ja sa vyhnancov bojím . " Ja viem . Ale nesmieš sa ich báť , vycítia to a zabijú ťa . " " čo ? Ako vieš čo si ...aha. Zabudla som , že vieš čítať myšlienky. .. " " Tvoje myšlienky dosovo kričia, musela som ich prečítať ..." pousmiala sa na mňa Kira . Spoza korún stromov , presvitali obrysi vyhnaneckých domov. Ich domy boli malé, ošarpané a vyzerali velmni staro a zanedbane. Bola tu jedna vec , čo sa mi na vyhnancoch , cez všetky tie ich zlé vlastnosti páčilo .To , že žili , ako démoni dávnych čias . V lesoch , kde spávali aj lovili potravu a len máýloktorý démoni mali vtedy domy. Väčšina z nich boli samotári , ale žili aj v skupinách , inak nazývaných aj " v svorkách " . Ich skupina sa nikdy nerozdelila , aj keď ostal len jediný z nich , nikdy si nehladal ďalšiu skupinu . Ostal sám . " Sme tu . " Vyhlásila Kira.
Prišli sme k dverám najbližšieho domu . Bol malý , drevený a očividne aj velmi starý. KIra natiahla ruku k starým dreveným dverám a zaklopala. Dvere otvorilo asi štrnásť ročné dievča , s dlhými čiernimi vlasmi . Mala krásne tmavomodré oči olemované dlhými čiernimi myhalnicami . Dievča sa na na nás pozeralo pohladom , ktorý hovoril : " Kto ste , prečo ste tu ? Ublížite mi ? " Kira sa prihovorila : " ahoj , si tu sama ? " no dievča nehybne stálo . Za jej chrbtom sa vynoril asi 19 ročný chlapec so skoro bielimi očami a čiernimi rovnými vlasmi po krk . Mal účes ako keby akurát vstal . " Čo tu chcete ? " " MOhli by sme tu prosímťa prespať , aspoň kím prestane dážď ? "
Pokračovanie nabudúce ... :)


Druhý svet :))

20. listopadu 2011 v 16:10 | brown.eye |  Témy týždňa

Druhý Svet

Iným slovom Anotherworld ( druhý/iný svet ) . Môj blog sa volá anotherworld , preto lebo sa často utápam v svojich myšlienkach . Vždy ma fascinovali anjeli,démni a rôzne iné tvory. K môjmu blogu , som vymyslela príbeh , ktorý sa viaže na názov blogu :) Je o démonoch a jednom obyčajnom dievčati , ktoré narozdiel od ludí , ktorý démonov odsudzujú obdivuje.
Vyhliadne si démonské dievča , ktoré každý deň chodieva na lúku na kopci . Démonské dievča , ju zo začiatku nechce prijať ale neskôr sa bližšie zoznámia ....
Úryvok z prvej časti :

Stála tam , hnedé vlasy jej vialy vo vetre spolu z plášťom , ktorá mala na sebe . Jej čierne krídla vytvorili okolo nej "ochranný obal" a hneď sekundu nato vzlietla ani som nestihola spozorovať ako . Áno , démoni v Sparklinghill boli bežný , ale nikdy som nevidela takého démona čo by sa tak hrozne nezaujímal o okolie. S miernou závisťou pozorujem tých , čo mali to šťastie stať sa démonmi. Závidím im pocit lietať , ich obrovské rozlahlé čierne krídla . Démoni sa pokladajú za špinu , preto ludí , ktorý sa nimi chcú stať , alebo sa stali odsudzujú a opovrhujú nimy . Nemyslím si , že je to dobré , je to hnusné . čo oni za to môžu , keď nimi raz sú tak už sa späť nepremenia a pravý démoni už vôbec . Bývam v malom dome hore na kopci . Tráva je tu šedá od nálady , ktorá v Sparklinghille je . Ak sa väčšina ludí cíti dobre , tráva je zelená a normálna , ak nie, tak tráva vzduch a všetko je do šedých tónov. V zime je to celkom sranda , ak sa niekto moc hnevá alebo ho prepadá extrémny smútok , biely sneh sa sfarbí na čierno . ZA to tiež môžu démoni , ich nálady a pocity ovplyvňujú počasie a farby tejto dediny.

Zbytok nájdete na blogu ;)
Neviem či to znie sprosto , ale mňa tý démoni proste fascinovať neprestanú ! :D
Veľa ľudí si pod slovami "Druhý svet" predstaví posmrtný život , alebo niečo na tento spôsob . Mňa osobne najviac baví čítať príbehy a poviedky fantasy pôvodu . Tak dúfam, že nie som jediná , ktorú napadli práve démoni :D

Anjel smrti , 200 ročná schovávačka

20. listopadu 2011 v 16:06 | brown.eye |  Poviedky *-*

Anjel Smrti

Neznámo
Ľudia sa často zamýšlajú , čo príde po smrti . Odpoveď je lahká . Po smrti nepríde , nič len miliarda rokov pred sebou a nútené neustále blúdenie po svete . Som Kira Arrow , umrela som pri autohavárii , keď som mala 17 rokov . Trúfla som si na mamine auto , keď som ešte nemala vodičský preukaz . Bola som si istá , že ovládanie auta je jednoduché a že to úplne lahko zvládnem aj sama . Ale zvrtlo sa to akonáhle som vošla na dialnicu ... no čo už , po smrti prichádza večnosť . Som mŕtva už 12 268 rokov , stále mladá , ale to mi je už posmrti dosť nanič . Chlapec , ktorý sedel v hnedom kresle z medveďej kože vo vedlajšej miestnosti bude mať s príbehom miernu súvislosť . Volá sa Zero , má 18 rokov , ale mŕtvy je už 20 389 rokov . Dosť , že ? Po smrti sa dostanete do neba , kde to vyzerá presne tak isto , ako na zemi ... s tým rozdielom , že nebo je nekonečné a je nad oblakmi . Nikto ho nemôže vidieť . Je dokonalo skryté volákim kúzlom , keby sa náhodou podarilo niekomu nebo nájsť , známená to , že je mŕtvy . Obyčajne sa smrť popisuje ako bolestivá , hrozná a mučiaca , ale normálna smrť , pri ktorej zlyhá srdce je ako keď vám vypadne dych , s tým rozdielom , že sa nezobudíte v nemocnici , ale v nebi . Raz , keď som pozorovala jedno dievča , zdalo sa mi , že vidím niečo zvláštne ... mohli to byť ...krídla ?! Nie , určite , nie to by nedávalo zmysel . Ale mýlila som sa .....
Kanada , 22.12. 1896
Všetky domy mali strechy pokryté hustým trblietavím snehom . Na zemi mohlo byť tak polmetra snehu , z ktorého sa všetky deti z mesta tešili . Zábava bola v plnom prúde aj vo všetkých hospodách z ktorých bol počuť spev a hlasná hudba . Jedine dievča , ktoré sa zo snehu netešilo bola 17 ročná Marry . Sedela v dome s jednou zapálenou sviečkou , a pozerala z okna , čo sa vonku deje . Bola už tma , ale deti to neodrádzalo od sánkovania sa po uliaciach , ktoré išli z kopca. Marry mala dlhé hnedé vlasy s nabok ofinou a krásne zelené oči . Vzhlad mala očarujúci , ale tá povaha . Nikdy nič nehovorila , kde tu višla z domu , postavila sa k deťom zo sánkami a tie sa náhle od strachu rozbehli s plačom domov. Marry sa o nohy opierali sánky ktoré tam deti nehali . Zobrala špagát do ruky a začala ich ťahať smerom dolu . Došla k domu , jedného z detí a zazvonila . Z domu sa vynorila mama jedného z detí a pozuorne si Marry prezerala . " To si nemusela , ale ďakujem . " povedala s úsmevom , ktorý si určite cvičila celé dni a zavrela dvere . Marry pomali kráčala späť domov , pomalími krokmi . Bývala sama , nechodila do školi , ani nemala nič na práci, takže sa nemala kam ponáhlať . Ako Marry rástla , začali sa o nej hovoriť , historky , že nie je človek , a že je démon .
Marry ako obvikle sedela v kresle a pozerala sa z okna , čo sa vonku deje . Už mala 18 . Jedno dievča sa rozhodlo ísť za ňou a spýtať sa jej , na pár vecí . " LAyla , ona ti nič nepovie je to démon . " povedal chlapec výsmešne drgol lakťom do kamaráta , s ktorým si vymenili posmešné pohlady . " povie . som si istá , že ju niečo trápi . " odpovedala Layla hrdo a zamyslene . Jej dvaja kamaráti zjavne pochopili , že má naozaj v pláne za ňou ísť . Vymenili si zhrozené pohlady . "Layla naozaj tam nech - . " nedokončil vetu , keď si všimol , že za nimi stojí Marry . Pozrela sa na Laylu , a Layla spustila . " Ahoj , mám na teba otázku . Verím , že niesi démon , a nikoho nezabíjaš , ale prečo sa nerozprávaš z ostatními ani nič také . Nemala by si sa zdrž - . " LAyla znížila hlas až nakoniec prestala hovoriť . Zistila , že jej kamaráti pri nej nestoja , ušli ! Začala sa báť . " M-Marry , naozaj ... p-povieš mi to ? bála sa , a začala sa triasť . Marry sa na ňu en pozerala a nakoniec povedala : " Choď preč ... okamžite . " povedala to tak chladne ... " Nie ! Chcem to vedieť ! " " Zomrieš .... " povedala Marry a,ale začala rozprívať . " Ja som mŕtva . Pozorujem ľudí , ktorý si ničnetušiac užívajú život . Viem kedy umrie , keždý z vás . Čakám , kedy dokončím svoju prácu a budem sa môcť presunúť na iné miesto .. som tu už 292 rokov a dohliadam na smrť každého . Ja som Anjel smrti . A každý kto sa o mňa začne zaujímať do roku zomrie . Odoberám ľuďom životy , keď viem , že už nemajú prrávo ďalej žiť . Napríklad tá pani na rohu , ktprá nás počúva , bude dozajtra mrtvá . Nadiešiel jej čas . " Stará pani ktorá počúval ich rozhovor sa zhrozene na Marry pozrela . Marry dvihla ruku a s prstami začala robiť veci , ako keby ovládala bábku . Stará pani sa začala nemožne hýbať a venovala Marry nútený presný pohlad . Marry zložila ruku a stará pani , ktorá bola ešte pred chvílou plná energie sa zosipala na zem . " Čo si jej to urobila ?!! " kričala Layla . " Je to moja práca , tak sa s ňou aspoň trochu hrám , moje povolanie je anjel smrti , vieš si predstaviť aké to je blúdiť stále po svete a jediné čo môžem robiť , je brať luďom životy ?! " Hráš sa s ľudským osudom ! . " Na tieto slová Layla vrazila Marry do srdca dýku , načo Marry začala chrčať a vytasila pár obrovských krásnych čiernych krídiel . Layla rozprestrela krídla a povedala " Som anjel , bola som vyslaná , aby som ťa zabila . " Layla začala meniť podoby na všetkých , koho mala Marry rada , až nakoniec sa zmenila na Zera . " A-Aha , Zero , môj starý súper ... nemysela som , že vyhráš bola to dobrá hra 200 ročná schovávačka . Keby si nemal tú tvoju schopnosť meniť sa ... určite by som vyhrala . Ale bol to pekný súboj , medzi Anjelom smrti a Padlím anjelom . " zasmiala sa Marry a hneď nato začala kašlať a vyplúvať krv . " Prvý padlí anjel ktroý porazil samotnú smrť . Vyhral si , a máš to čo si chcel .... gratulujem . " usiala sa a z kútika úst jej kli rozprávaniu začal za tiecť krv . " Bola to dobrá hra , teraz tvoju zodpovednosť preberám ja . Škoda , že už si 200 ročnú schovávačku asi nezahráme . " zasmial sa , naklonil sa k Marry a zašepkal jej do ucha . " Ďakujem. " Marry bola mŕtva , Zero nevedel či ho ešte počula , ale zomrela s úsmevom na tvári . Zdvihol jej mrtvé telo , rozprestrel krídla a odletel niekam do neznáma .

LOL (Laughing Out Loud)

14. listopadu 2011 v 21:56 | brown.eye |  Ostatné ^^

LOL (Laughing Out Loud)


Geniálny film , odporúčam ;) . Včera som si to pozrela a doteraz mám v hlave túto pesničku http://www.youtube.com/watch?v=q7Yy. :)
Obsah filmu :
V slovníku internetom žijúcej mládeže znamená skratka "lol" kopec srandy a metrák veselosti navrch.Rovnakotak sa však za spojením týchto troch písmen môže skrývať ľudská bytosť. Pätnásťročné francúzske dievča Lola,ktoré všetci jej priatelia prezývajú Lol je hlavnou postavou tohto filmu .Len do smiechu jej momentálne moc nie je. Jej zatiaľ pozvoľné a plaché rozpozerávanie sa po krajine lásky narazilo na prvú veľkú prekážku. Končia prázdniny,mala bysa začať tešiťdo ďalšieho roku na strednej škole,ale jediné,čo sa Lole momentálne naháňa hlavou,sú problémy s jej chalanom Arthurom.Práve sa totiž priznal,že Lolu nedávno podviedol a dievča netuší,ako sa s tým vyrovnať. Pomoc ani radu bohužiaľ nenachádza ani u svojej matky Anny,ktorú hrá nestarnúca kráska Sophie Marceauová.Tátotiž Lolu stále berie ako dieťa a po pravde si nevie poradiť ani sama so sebou,pretože sa nedávno rozviedla s Loliným otcom.Aby toho nebolo málo,začneLola cítiť,že ju čosipriťahuje namladíkovi menom Mael,ktorý je však najlepší kamarát Lolinho"ex"Arthura.Dospievanie skrátka nie je jednoduchá vec. Ale tento film obsahuje aj vela vtipu .
PS : Prajem príjemé pozeranie filmu :D

A ešte samozrejme wallpapers ;) :


LINK NA UKÁŽKU (zatial takto , lebo som sa ešte nenaučila , ako sem dávať celé videá z youtube XD ) : http://www.youtube.com/watch?v=SSxHczHcQrw

Poster :)