Anotherworld 3

20. listopadu 2011 v 16:36 | Hann |  Anotherworld - poviedka *-*
Bola tma a obloha ostávala stále čierna . Tráva šedla s neuveritelnou rýchlosťou a nabrala mŕtvy modrastý odtieň. Mne to nevadilo , po toľkých rokoch som si už zvykla . Keď sa Kira zobudila, roztvorila krídla, ktoré popraskali, ako keď si starý človek naťahuje hrbticu. Oči mala sýto zelené a jej vlasy , boli mierne rozstrapatené. Minulú noc sme spali v lese medzi stromami , no toto miesto kam ma priviedla mi pripoadalo úplne iné . Bol to okraj lesa , ktorý potok delil od druhej polky lesa . Voda bola červená ako krv a tráva okolo bola síto čierna . Šedý vzduch bol dusivý . Chystala sa búrka. " Kam pôjdeme , aby sme úplne nezmokli ? " spýtala som sa . " Dažďu sa moc nevyhneme , ale môžeme ho predbehnúť . " Nechápavo som sa na Kiru pozrela . Ako sa dá predbehnúť dážď ?! Nedalo mi to a spýtala som sa . " Pôjdeme k vyhnancom. Tý majú aspoň malé domy , možno nás tam nachvílu nechajú ... aspoň kím prestane dážď... " pritýchto slovách ma zmrazilo . "K vyhnancom ?! Veď sú vyhnancami preto , lebo sa stali druhotními démonmi , len aby sa mohli pomstiť , tým ktorý ublížili im ... "
" NEmáš úplnú pravdu . Niekto sa stal vyhnancom z vlastnej vôle , ale niekto sa ním narodil , alebo bol prinútený sa ním stať. NIe všetci vyhnanci sú zlý , to si pamätaj ! " Leteli sme k vyhnancom . Mala som teplo v nohách a prichádzalo mi zle od stresu . Bála som sa , ako zareagujú.Ja sa vyhnancov bojím . " Ja viem . Ale nesmieš sa ich báť , vycítia to a zabijú ťa . " " čo ? Ako vieš čo si ...aha. Zabudla som , že vieš čítať myšlienky. .. " " Tvoje myšlienky dosovo kričia, musela som ich prečítať ..." pousmiala sa na mňa Kira . Spoza korún stromov , presvitali obrysi vyhnaneckých domov. Ich domy boli malé, ošarpané a vyzerali velmni staro a zanedbane. Bola tu jedna vec , čo sa mi na vyhnancoch , cez všetky tie ich zlé vlastnosti páčilo .To , že žili , ako démoni dávnych čias . V lesoch , kde spávali aj lovili potravu a len máýloktorý démoni mali vtedy domy. Väčšina z nich boli samotári , ale žili aj v skupinách , inak nazývaných aj " v svorkách " . Ich skupina sa nikdy nerozdelila , aj keď ostal len jediný z nich , nikdy si nehladal ďalšiu skupinu . Ostal sám . " Sme tu . " Vyhlásila Kira.
Prišli sme k dverám najbližšieho domu . Bol malý , drevený a očividne aj velmi starý. KIra natiahla ruku k starým dreveným dverám a zaklopala. Dvere otvorilo asi štrnásť ročné dievča , s dlhými čiernimi vlasmi . Mala krásne tmavomodré oči olemované dlhými čiernimi myhalnicami . Dievča sa na na nás pozeralo pohladom , ktorý hovoril : " Kto ste , prečo ste tu ? Ublížite mi ? " Kira sa prihovorila : " ahoj , si tu sama ? " no dievča nehybne stálo . Za jej chrbtom sa vynoril asi 19 ročný chlapec so skoro bielimi očami a čiernimi rovnými vlasmi po krk . Mal účes ako keby akurát vstal . " Čo tu chcete ? " " MOhli by sme tu prosímťa prespať , aspoň kím prestane dážď ? "
Pokračovanie nabudúce ... :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama